Zelená pohroma
Ekologickú rovnováhu a rozmanitosť biologických druhov v stredozemnom mori už 14 rokov ohrozuje riasa Caulerpa taxifolia,pochádzajúca z tropických morí.Caulerpa taxifolia je krásna a obsahuje toxickú látku(caulerpin),ktorá usmrcuje baktérie a čistí tak prostredie.Preto je velmi žiadaná vo všetkých oceánografických ústavoch a pozorovacích staniciach.Z Juhočínskeho mora,Filipín,Karibského mora a z Indického océanu,kde pôvodne žije,putovala do akvárií a oceanárií na mnoho miestach.
Do stredozemného mora sa zrejme dostala z Oceánografického múzea v Monaku.V 1984 bola po prvýkrát zistená v stredozemnom mori pod skalami monackého brehu na ploche 1m2.Poplach nastal až po piatich rokoch,ked sa algolog Meinezs sem potopil a zistil,že zaberala už desattisíc krát väčšiu plochu a nezadržitelna sa rozrastá.O rok sa našla vo fran vodách ,vzdialena od Monaka 20km.
Životná sila,rozmnožovacie schopnosti a odolnost riasy znepokojili odborníkov v Nice,ktorí sa začali obávať jej škodlivých účinkoch na stredomorský ekosystém.Riasa tu totiž ziskalôa biologické vlastnosti líšiace sa od pôvodných v tropickej domovine.Meinezs obvinil monacké akvárium,že spôsobilo mimoriadnu mutáciu.
Caulerpa taxofilia sa v Stredozem m. vyvinula lepšie než v pôvodnom tropickom prostredí.Nie je to isté,ale dost pravdepodobné,že premena nastala v monackom muzeu,pretože tam riasa rástla pri stálej teplote a koncentrácií soli vH2O.
Stači jediný list,aby sa vytvoril bujný porast,ktorý môžme pozorovat pod vodou.Kauloidy dlhé 65m sa plazia na dne i pod pieskom a z nich vyrastá6-8 tisíc fyloidov(listov) na1m2.Tento rozsiahly porast má dôsledky na morský ekosystém.Pre človeka je neškodná,ale nesmie sa jej dotýkať,lebo sa lahko láme a ulomok sa môže zachytit o kus dalej.Môže rásť na akomkolvek podklade:na piesku,na skale,v bahne aj na podmorských lúkach.Vdaka obriemu vzrastu,vytvára plochy,ktorými nepreniká svetlo.Na rozdiel od trópov,kde sa rozmnožovala pohlavne,tu sa rozmnožuje úlomkami stielky,lahko vytvára kolonie,kt od seba dost vzdialené.Stači,aby ich tam odniesla burka alebo aby sa zachytila na kotve či v sieti.
Väčšina rias sa skladá velkého množstva mikroskopických b.,taxofilia má len jedinú dvojmetrovú b.(Najväčšia na svete.)Riasa je schopná rásť a vyvíjať sa v čistých vodach,tak i na zamorenom dne,v miestach so silným vlnobytím,rovnako aj v závetrí,na hladine,tak ako v hlbkách do 100m,kde už nemá ani svetlo potrebné k fotosyntéze a živí sa odpadom.V stredozemí prežije aj +7C.K životu jej stačí min.vlhkost a vydrží na suchu a bez svetla cez desat dní.Nezničí ju ani najstudenšia zima,takže trvalo ohrozuje ekosystém.Sťahuje sa a vytlačuje pôvodné druhy.Vyvoláva biologické znečistenie.Najviac trpí rybí plod,druhy prisadlé(korálnici nebo morské huby) alebo málo pohyblivé ježovky.Ukázal to pokus s ježovkami,ked sa nasadily do akvárii s taxofiliou,rada z nich uhynula hladom pri prvom súste potravy.Toxickélátky,kt riasa obsahuje,spôsobujú vypadávanie ostnov,ničia ich larvy a narušujú ich sexualne procesy.Riasa nie je poživatelná pre bezobratle živoč. a prerušuje potravinový reťazec.Kde rastie je úbytok druhov rastlín a rýb,čo porušuje ekologickú rovnováhu.
Existuje aj iný názor:Riasa nepotlačuje ine rastliny len zaberá čast ich územie.Živí sa org.látkami a dokáže rásť v znečistenom prostredí,tým čistí a obnovuje.Zatial čo Ine riasy nesnesú toto prostredie.Za živa je síce nepožívatelná ale ked odumrie stáva sa potravou baktérií a iných.
Dnes je už nemožné ju úplne zo Stredozemia vyhubit,každá lod alebo búrka ,môže riasdu potrhat a rozniest km daleko.A je to aj nákladné.Väčšinou sa ničí ručným vytrhávaním.Tak sa jej šíreniu podarilo zabránit pri Balearskych ostrovov a v Nár.parku PortCros.Používa sa aj med alebo zasypávanie jej kolonií solou.Meinesz objavil aj biologickú metódu.Zistil,že morský slimáci vysávajú jej šťavu a riasa tým hynie.Boli vypracované aj 2programy boja proti taxofilii,stredozemné pobrežie je zamorené plagátmi upozornujucimi na riasu.
Podla názorov odborníkov je Caulerpa taxofilia hrozba pre ekologickú rovnováhu.ktorá ohrozuje rozmanitost biologických druhov v Stredozemnom mori.
22. říjen 2007
3 042×
655 slov
