Copperfield, David - Charles Dickens

charakteristika postáv :
David - citlivý chlapec, všetko až príliš prežíva
Pegotty - slúžka v dome Copperfieldovcov, má Davida veľmi rada, je jeho druhou mamou
Bety Trotwoodová - Davidova prateta (otcova teta), nevie Davidovej mame prepáčiť že porodila chlapca a nie dievča, navonok chladná ale v skutočnosti je veľmi citlivá
Agneška Wickfieldová - ľúbila Davida, ale ten ju bral ako sestru a ona sa rozhodla túto úlohu prijať, taktiež ochotná obetovať sa pre svojho otca, ktorého nadovšetko milovala

dej:
Začína sa narodením Davida. V deň jeho narodenia zavítala na návštevu slečna Betka Trotwoodová, o ktorej Davidova mama predtým len počula, pretože bola so svojím synovcom pohádaná a rozhodla sa, že sa bude o dieťatko starať. Bola hlboko presvedčená, že sa narodí dievčatko. „Pred chvíľou si poznamenala, že si si nie istá, či to bude dievča,“ povedala slečna Betka. „O tom niet pochybností. No a len čo sa to dievča narodí...“ Možno to bude chlapček,“ dovolila si poznamenať mamička. Povedala som, bude to dievča. Cítim to,“ neustúpila slečna Betka. „Čo sa škriepiš? No a od chvíle čo to dievča príde na svet, budeme sa my dve priateliť, drahé dieťa. Chcem byť jej krstnou mamou a prosím ťa, aby si ju pomenovala Betka Trotwoodová-Copperfieldová. Život tejto Betky Trotwoodovej nesmie nič pokaziť. Nik sa nesmie pohrávať s citmi tej chuderky. Musí byť dobre vychovaná a treba ju chrániť, nech dôveru naivne nevenuje nevhodnej osobe, ktorá si ju nezaslúži. O to sa ja už postarám! Ale narodil sa chlapček čo tetu nesmierne urazilo, odišla a už sa nikdy nevrátila. Postupom času David rástol a jeho mame začal dvoriť istý pán Murdstone. Trvalo to istý čas a potom prišla Pegotty s nápadom , aby spolu s Davidom navštívili jej brata. Mama s tým súhlasila a tak David celý natešený opúšťal rodný dom. Ale netušil, že od toho dňa bude všetko iné... Po celé dva týždne býval v lodi, ktorá bola prerobená na dom a zaľúbil sa do Pegottinej netere. Po návrate domov bol David veľmi prekvapený, že ho mama nečaká pred domom a až vtedy mu Pegotty povedala to čo mu mala šetrne oznámiť počas jeho pobytu u pána Pegottyho. Jeho mama sa znovu vydala a to za pána Murdstona. Pán Murdstone bol nesmierne prísny a touto prísnosťou ovládal a psychicky týral aj svoju novú manželku. Davidovi dal taktiež jasne najavo, že teraz je v dome pánom on. „David,“ oslovil ma a stisnuté pery sa mu stenčili. „Keď sa môj pes alebo kôň zatne, čo myslíš, že urobím?“ „Neviem.“ „Zbijem ho. Mlátim ho, až sa zvíja od bolesti, jednoducho si poviem, že toho tvora skrotím, a dosiahnem to, aj keby mal vykrvácať.“ Na druhý deň pricestovala slečna Murdstonová - sestra pána Murdstona a od vtedy obaja v dome neobmedzene vládli. David z nich mal nesmierny strach a nedokázal sa v ich spoločnosti na nič sústrediť. Takto to šlo 6 mesiacov a jedného dňa prišiel pán Murdston s trstenicou. Vraj keď zistí, že sa David nenaučil, bude bitka. David však od strachu nedokázal povedať ani jednu vetu, a tak nasledovala bitka. Hoci mi držal hlavu ako vo zveráku, akosi sa mi podarilo vykrútiť sa mu, ešte na chvíľku som ho zarazil s opätovnou prosbou aby ma nebil, ale keď ma vzápätí silno udrel, tak som mu zahryzol do ruky, že mi možno zuby prenikli skrz-naskrz. Nato ma začal mlátiť, akoby zo mňa chcel vytĺcť dušu. Aj cez hluk, ktorý sme spôsobili, počul som ich - moju mamu a Pegotty - bežať hore schodmi a nariekať, mamin hlas som iste rozpoznal. Potom pán Murdstone odišiel, dvere zvonku zamkol, ležal som tam ako v horúčke, dobitý, ubolený a detsky bezmocne som zúril. O týždeň neskôr ho poslali do školy na kraji Londýna. Bola to tá najprísnejšia chlapčenská škola v krajine a chlapci tu dostávali bitku ako predjedlo. David musel nosiť na chrbte tabuľku s nápisom „POZOR HRYZIE“ - bola to spomienka na ruku pána Murdstona. Avšak po istom čase mu ju dali dole, pretože zavadzala riaditeľovi, keď ho chcel šľahnúť trstenicou po chrbte. David tu našiel aj dobrého priateľa a ochrancu Steerfortha, ktorý mu so všetkým pomáhal a David mu za odmenu rozprával príbehy, ktoré doma čítal. Keď prišiel David na prázdniny domov, pani Murdstonová mu každým dňom pripomínala, koľko dní ho ešte bude musieť trpieť. Ale doma Davida čakalo aj príjemné prekvapenie - dostal bračeka. Avšak keď odchádzal späť do školy, všimol si, že jeho mama je akási bledšia. Asi dva mesiace nato sa dozvedel, že jeho mama aj s dieťatkom umreli. David sa vrátil domov a istý čas si ho Murdstonovci vôbec nevšímali. Preto ho Pegotty zobrala k svojmu bratovi, kde sa opäť stretol s jej neterou a uvedomil si, že je čoraz krajšia. Keď sa vrátili, jeho otčim rozhodol, že sa musí živiť sám a poslal ho do práce. Začal pracovať v otčimovej firme a tu sa zoznámil s pánom Micawberom. Býval v jeho dome a on sa o neho staral. Prijali ho ako člena svojej rodiny aj keď boli Micawberovci veľmi chudobní a každú chvíľu im klopali na dvere exekútori. Zažil u nich mnoho príhod, ale jedného dňa ich zavreli do väzenia. A hoci ich príbuzní čoskoro z väzenia dostali, museli na ich príkaz odísť na vidiek a tam farmárčiť. Tým stratil David svojich ochrancov a pri pomyslení, že by sa mal dostať späť k otčimovi, rozhodol sa ujsť k svojej tete, o ktorej mu niekedy rozprávala Pegotty. K Pegotty totiž ísť nechcel, pretože sa vydala. Vedel len toľko, že býva niekde pri Denveri. Vybral sa tam pešo a prespával kade-tade. Cestou stretol mnohých tulákov a snežil sa im vyhýbať. Na jedlo si zarobil tým, že predal svoj kabátik. Nakoniec sa mu ju podarilo nájsť. „Prepáčte, teta ja som váš synovec.“ „Prepánajána!“ vydýchla teta a rovno si sadla na chodník. „Som David Copperfield z Blunderstonu v Suffolku - tam ste v tú noc, keď som sa narodil prišli za mojou mamičkou. Od jej smrti som veľmi nešťastný. Odvrhli ma, nedali ma učiť, zanedbávali ma a nakoniec mi našli robotu, ktorá vôbec nebola pre mňa. Tak som ušiel k vám. Teta však chcela vedieť ako sa veci majú, a tak napísala jeho otčimovi, aby sa vyjadril. Ten prišiel osobne a tvrdil, že David je veľmi neposlušný, ale on už má svoje metódy. Vtedy teta pochopila, že David mal vo všetkom pravdu. „Myslíte, že neviem, aký bol pre tú krehkú drobnú osôbku osudný deň, keď ste jej vstúpili do cesty? Viem si predstaviť, ako ste hrkútali, milučko sa usmievali, vypliešťali na ňu oči, akoby ste nevedeli do desať narátať!“ „Panebože, kto mohol byť uhladenejší a fajnovejší, ako bol spočiatku pán Murdstone! To úbohé, neskúsené neviniatko takého muža ešte nestretlo. Sladký ako med. Samý obdiv. Nadchýnal sa jej chlapčekom - bol k nemu nežný! Ideálny otecko pre jej synka! A uverila, že všetci traja budú spolu nažívať ako v raji, čo? A tak sa o Davida začala starať teta. Keďže jeho mama nespísala závet, všetok majetok pripadol Murdstonovcom. Teta ho dala do školy a keďže táto bola dosť ďaleko, býval v podnájme u právnika Wickfielda. Tu stretol rovnako staré dievča - Agnešku. Táto sa mu stala sestrou, so všetkým sa jej zdôveroval. Postupne prichádzajú prvé lásky a prvé sklamania.
Časom bolo treba rozhodnúť, aké povolanie bude David robiť a čo má ďalej študovať. Preto teta rozhodla, že sa musí poobzerať po svete. Dostal nejaké peniaze na cestu a čas - jeden mesiac. Zašiel najprv navštíviť Pegotty a pána Pegottyho. Cestou stretol bývalého spolužiaka a ochrancu Steerfortha a zažil s ním príjemné chvíle. Bol u neho doma a potom ho vzal k pánu Pegottymu. Prišli k nim práve vtedy, keď Pegottyho neter oznámila svoje zasnúbenie so svojím priateľom z detstva. Steerforthovi sa však zapáčila a rozhodol sa týmto ľuďom pomôcť. Preto im kúpil nový čln. Keď sa David vrátil domov, teta mu navrhla, aby sa stal právnikom a on súhlasil. Začína pracovať na súde a stretáva tu zamestnanca pána Wickfielda, ktorý dostal pána Wickfielda celkom do svojej moci, stal sa spolumajiteľom jeho advokátskej kancelárie a mal zálusk na Agnešku. David ho z celej duše nenávidel. Na večierku, ktorý usporiadal jeho nadriadený stretol dávneho spolužiaka a priateľa Traddla ale hlavne sa zoznámil s Dorou, dcérou svojho nadriadeného, do ktorej sa bezhlavo zaľúbil. Ale stretol tu ešte niekoho - slečnu Murdstonovú, ktorá bola Dorina gardedáma. Opäť stretol Steerfortha a strávil u neho pár dní. Potom zašiel za pánom Pegottym a tu sa dozvedel, že jeho neter ušla spolu so Steerforthom. Pán Pegotty sa ju rozhodol ísť hľadať. Preto sa vrátil a opäť pôsobil na súde. Raz však k nemu zavítala jeho teta a oznámila mu, že je finančne na dne. David sa preto rozhodol pracovať. Naučil sa tesnopis a popri štúdiu robil na súdoch záznamy. Taktiež vyznal svoju lásku Dore a tá mu ju opätovala. Istý čas žil ako v siedmom nebi, ale potom im na všetko prišla pani Murdstonová a povedala to Dorinmu otcovi. Ten chcel pre Doru lepšiu partiu a tento vzťah zatrhol. Ale v ten istý deň poobede zomrel na infarkt a hoci Dora nesmierne žialila asi po dvoch mesiacoch sa za Davida vydala. Medzitým stretol David svojho dávneho priateľa - pána Micawbera, u ktorého býval, keď ako chlapec musel pracovať a tento sa zamestnal v kancelárii u pána Wickfielda. Pán Micawber sa však veľmi zmenil. Odrazu bol tajnostkársky. Až oveľa neskôr sa David dozvedel, že to pre spoločníka pána Wickfielda - Uriáša Heepa. Tento je vraj zapletený do množstva podvodov a veľa vecí zaonačil tak, že pokiaľ by sa na to prišlo, vinným by bol pán Wickfield. Avšak pán Micawber sa na to nedokázal dívať a rozhodol sa, že Uriáša odhalí. Preto napísal Davidovi a Traddlovi, aby prišli k pánu Wickfieldovi. Tam potom pred svedkami predložil dôkazy. „Predstupujem pred vás, aby som odhalil najväčšieho podliaka na svete.“ „Nahromadená ťarcha hanby, biedy, zúfalstva a šialenstva ma priviedla do kancelárie firmy známej pod menom Wickfield a Heep. V skutočnosti ju viedol len Heep. Heep a len Heep je hnacím motorom celej mašinérie. Heep a len Heep je podvodníkom a falšovateľom!“ Vtedy sa David dozvedel, že celý tetin majetok spreneveril Heep a potom to zvalil na pána Wickfielda. Traddles ponúkol Heepovi dohodu, pokiaľ vráti všetky peniaze, ktoré spreneveril, nechajú ho odísť z mesta. Tak sa ja stalo a z pána Wickfielda sa odrazu stal celkom iný človek. Po tomto si Davidova teta kúpila domček hneď vedľa ich a pomáhala im viesť domácnosť. Taktiež sa im doniesla správa, že pán Pegotty našiel svoju neter a spolu s Micawberovcami chcú odísť do Austrálie a začať tam nový život. Ale jeho šťastie netrvalo dlho. Dora začala chradnúť a bola čoraz slabšia. Aj ona si to uvedomovala a rovnako si uvedomila, že takto je to lepšie, pretože obaja boli na manželstvo primladí. „Vravím, že takto je to lepšie,“ šepká a ďalej ma vinie vo svojom náručí. „Ach, Davko, o niekoľko rokov by si už svoju detskú ženušku nemohol mať tak rád ako teraz, bol by si z nej ustatý i sklamaný, už by si ju nemohol ľúbiť ani spolovice. Áno, bola som primladá a ľahkomyseľná. Takto je to lepšie!“ V ten deň Dora zomrela. David bol v hlbokej depresii a tak mu poradili, aby sa vybral do cudziny. Ale pred jeho odchodom prišla strašná víchrica a na lodi zahynul jeho dávny priateľ Steerforth a taktiež snúbenec netere pána Pegottyho. David sa podujal oznámiť túto smutnú správu Steerforthove matke, ktorá sa z toho nikdy viac nespamätala. V cudzine bol tri roky a písal romány. Postupne sa so všetkým zmieril a až po čase si uvedomil, že miluje Agnešku. Ale bol presvedčený, že ona ho berie len ako svojho brata. Usiloval som sa to, čo mohlo byť medzi mnou a Agneškou zmeniť na sebazaprenie, väčšmi sa disciplinovať, jasnejšie vidieť svoje chyby a omyly. A tak som úvahami o tom, čo mohlo byť, dospel k presvedčeniu, že je to už vylúčené. Po návrate stretol známeho a od neho sa dozvedel, že sa pán Murdstone znova oženil. „Podľa mojej ženy ju to manželstvo zlomilo, chodí ako bez duše, nie je to s ňou v poriadku.“ „A veru neváham tvrdiť - medzi nami, pane,“ pokračoval „že jej matku tie útrapy dostali do hrobu a pani Murdstonová z tej tyranie, zloby a útrap vyzerá ako božie umučenie. Pred sobášom to bola veselá mladá žena, ale ten nudný patrón ju utrápil. Však sa k nej nesprávajú ako manžel a švagriná, ale ako jej dozorcovia.“ Po príchode domov sa od tety dozvedá, že Agneška asi niekoho má. Ale Agneška mu nič také nepovedala a on sa jej nechce pýtať. Bojí sa vyznať jej lásku, lebo vie, že ak ho ona neľúbi, navždy to pokazí ich krásny vzťah brata a sestry. Teraz je z neho slávny spisovateľ a jedného dňa mu napíše bývalý riaditeľ školy na okraji Londýna, kam chodil počas vlády pána Murdstona v ich rodine. Píše, že je riaditeľom väznice a pozýva ho na obhliadku tohoto zariadenia. David to zo zvedavosti prijme a v cele nachádza aj známeho Uriáša Heepa, ktorý naďalej podvádzal a spreneveroval peniaze, až skončil vo väzení. O dva mesiace neskôr mal David opäť vážny rozhovor s Agneškou, a vyznal jej lásku. Agneška mu ju opätovala a čoskoro bola svadba. „Ľúbil som Dorku, ale moja láska k nej by bez tvojej účasti nebola úplná. S tvojím pochopením to bolo dokonalé. A keď som ju stratil, čo by som si počal bez teba, Neška?!“
Záverečný obraz - o niekoľko rokov neskôr, majú spolu deti a všetci si šťastne nažívajú.

komp.: román, 64 kapitol, jednoduchá hlavná dejová línia, množstvo vedľajších, veľké množstvo postáv, písané v prvej osobe - rozprávačom je David Copperfield, dopĺňané listami od pána Micawbera, napriek všetkým útrapám sa román šťastne končí