Adolf Hitler: Mein Kampf (prejav)
Vážený pán profesor, milé spolužiačky,
dovoľte aby som vás v priebehu nasledujúcich minút oboznámila s knihou Adolfa Hitlera – Mein Kampf (Môj boj). Asi pred mesiacom sa táto kniha, ktorú väčšina považuje za symbol nacistickej ideológie, dostala na pulty kníhkupectiev. Nezostala však dlho bez povšimnutia. Aj vďaka médiám získala kniha Mein Kampf slušnú publicitu a verejnosť prejavila o ňu veľký záujem. Mnohí si ju kupovali s tým cieľom, zistiť čo sa v tej knihe môže písať, keď je zakázaná.
Je zvláštne, že historický dokument môže mať takú popularitu. Myslím, že to nebude v tom že by slovenský národ takto priam pachtil po vedomostiach z dejepisu, skôr by som povedala, že zakázané ovocie najlepšie chutí. Takto sa táto kniha „biblia fašizmu“ stala atraktívnou pre verejnosť a behom týždňa sa z pultov kníhkupectiev úplne vytratila.
Slovenský preklad tejto knihy obsahuje celý neupravený text Adolfa Hitlera a tiež komentár psychológa Romana Vyskočila na tridsiatich stranách. Po tejto prvej časti nasledujú oba diely pod názvami: Zúčtovanie a Národnosocialistické hnutie.
Podľa znalcov a historikov je Hitlerov spis napísaný veľmi nezáživným spôsobom, o čom som sa presvedčila aj ja. Veď koho by bavilo čítať jednu celú kapitolu o tom ako mladý Hitler túži po vzdelaní na Viedenskej umeleckej škole, ale kvôli nepriazni osudu sa mu jeho sen nesplní. Taktiež tu opisuje ako sa živil prácou na stavbách ale zakaždým ho odtiaľ vyhodili „zlí sociálni demokrati“, zatiaľ čo však pravdou je, že po tom ako premárnil dosť veľké dedičstvo po rodičoch a živoril v útulkoch pre chudobných. Neskôr sa venoval rôznym činnostiam, ktoré však prácu ani zďaleka nepripomínali.
Za jedinú hodnotnú časť knihy považujem komentár spomínaného psychológa Romana Vyskočila. Táto kniha je právom považovaná za bibliu nacizmu, obsahuje rasistické, pangermánske a protižidovské tézy.
A čo si o tejto knihe myslíte vy? Podľa mňa každý má právo prečítať si túto knihu a urobiť si na ňu vlastný názor. Je jasné, že väčšina ľudí, ktorí bojovali proti vydaniu knihy Mein Kampf, tú knihu čítali. Oni teda právo na čítanie tejto knihy majú. A čo tí ostatní oni hádam nemajú? Kde sa to ich právo berie?
Vydanie tejto knihy prinieslo so sebou aj ďalšie ťažko zodpovedateľné otázky, napr. Kde je podľa vás hranica slobody slova? Je dobré byť úplne liberálny, alebo je potrebné vytvoriť nejakú hranicu, ktorá by bránila ľudí před vplyvom rôznych ideológii. Ale kto by mal potom právo rozhodovať kde táto hranica je?
Hitler ako osobnosť za svojho života dokázal manipulovať obrovskými masami ľudí, dokázal strhnúť ľudí na svoju stranu, ktorí ho s nadšením nasledovali, ale… Hitler je už vyše 50 rokov mŕtvy a neverím, že by po prečítaní tejto knihy niekoho dokázali strhnúť jeho rasistické názory. Možno zopár jedincov. Avšak bola to aj osobnosť plná kontrastov o čom som sa presvedčila po prečítaní jeho výroku: Len ten kto svetu nemá čo cenného dať a tvári sa akoby mu chcel dať boh vie čo, bude všetko už existujúce popierať ba priam ničiť.
Prečítanie si tejto knihy naozaj neublíži skôr len potvrdí názory o Hitlerovi, ktoré nám boli sprostredkovávané v knihách dejepisu. Hitler je mŕtvy a treba ho brať ako súčasť dejín. Je to človek, ktorého možno obdivovať pre jeho úžasný talent v rečníckom umení a v schopnosti ovládať masy.
Žiadny človek tobôž nie Slovan nemôže Hitlera považovať za svojho vodcu, či prikláňať sa k jeho zvrátenej ideológii. Nesmieme zabúdať, že to bol človek, ktorý Slovanov neuznával a zavrhoval.
Na záver by som ešte chcela povedať, že naozaj by mal mať každý právo prečítať si túto knihu, nemala by byť nikomu odoprená keď má o ňu záujem.
Ale oslavovanie Hitlera zavrhujem. Možno by nebol zlý nápad, keby každý po prečítaní tejto knihy zapálil z nej jednu stránku na znak úcty k obetiam Hitlerovej vojny.
Ďakujem vám za pozornosť.
11. září 2007
4 549×
623 slov