V roku 1789 sa vo Francúzsku začala revolúcia, ktorá zmenila tvár Európy, bola jednou z najvýznamnejších udalostí v histórii sveta. Bola to prvá moderná revolúcia, ktorá sa pokúsila zmeniť celý spoločenský a politický systém. Nastolila moderné predstavy o demokracii, nacionalizme. Zostáva pamätníkom ľudského boja proti útlaku, za práva jednotlivca bez ohľadu na jeho postavenie a majetok. Bola to epocha chaosu a búrok, vlády ľudových más a gilotíny. Revolúcia ukončila éru feudalizmu, nastolila republiku.
Na počiatku Francúzskej revolúcie bolo rozhodnutie kráľa Ľudovíta XVI. zvolať po 175. rokoch generálne stavy. Panovník zvolal zhromaždenie, pretože sa zrútili štátne financie. Vidiečania však už nemohli platiť vyššie dane, ceny stúpali. Hlboká kríza, v ktorej sa štát ocitol, priviedla majetných i nemajetných, mešťanov i vidiečanov, na pokraj konfliktu. Poslanci tretieho stavu sa v roku 1789 po mnohých procedurálnych sporoch vyhlásili za Národné zhromaždenie. Žiadali nové spravodlivé zákony a aby sa Francúzsko stalo konštitučnou monarchiou. Rozšírila sa správa, že kráľ chce rozohnať Národné zhromaždenie, preto Parížania 14.7.1789 štvorhodinovým útokom dobyli Bastilu - politické väzenie a symbol starého režimu. Pád Bastily sa považuje za začiatok Francúzskej revolúcie. V prvej fáze sa Francúzsko premenilo na konštitučnú monarchiu. V septembri roku 1791 prijalo Národné zhromaždenie novú ústavu. Kráľ sa pokúsil o útek z krajiny. Jakobíni ho označili za zradcu národa. Parížsky ľud v auguste 1792 zorganizoval povstanie - povstalci dobyli kráľovský palác, kráľovskú rodinu uväznili a vydali parlamentu. Zákonodárne zhromaždenie zosadilo kráľa z trónu a vyhlásilo republiku. Kráľa v januári 1793 popravili. Na vrchole moci sa Mária Antoinetta a Ľudovít XVI. pýšili tým najnákladnejším oblečením. Po ich páde z nich túto nádheru strhli a kráľovne pred popravou gilotínou ostrihali vlasy. Novozvolený parlament - Konvent - sústredil moc vo svojich rukách, vládol, vydával zákony a súdil. V Konvente sa prejavili spory medzi jakobínmi a umiernenými girondistami. Jakobíni získali prevahu nad girondou a ich vodcov dali popraviť. Vedúcimi osobnosťami sa stali Maximilien Robespierre, Danton a Jean-Paul Marat. Danton bol muž, ktorý mal pramalý záujem na zlepšení života chudákov a snažil sa čo najskôr ukončiť revolúciu. Stihol si nahonobiť značný majetok. No Robespierrovi sa ho podarilo poraziť. Danton a jeho najbližší prívrženci boli postavení pred revolučný tribunál a odsúdení. Na druhý deň boli popravení. Danton mal 34 rokov. Vedúcou silou sa stali jakobíni na čele s Robespierrom. Zaviedli zmeny v prospech ľudu. No čoskoro sa jakobíni dostali do izolácie, pretože prestali vydávať zákony v prospech ľudu. Bohatá buržoázia pripravila v lete 1794 prevrat, zatkli Robespierra a popravili ho. V tejto nepokojnej situácii sa politici obrátili na armádu, aby prevzala osud krajiny do svojich rúk. V novembri 1799 to urobil generál Napoleon Bonaparte.
Svojím dosahom sa Francúzska revolúcia môže v novodobých dejinách zrovnávať jedine s bolševickým prevratom v roku 1917.
28. prosinec 2012
3 190×
445 slov
