Spoločensko – ekonomická transformácia v Česku a na Slovensku sa začala po roku 1989.
P o ľ n o h o s p o d á r s t v o
1. Historický prehľad vývoja vlastníctva poľnohospodárskej pôdy
- 1848 zrušenie poddanstva a roboty, veľké drobenie pozemkov,
- 1918 až 1938 zákon o pozemkovej reforme
- 1945 - 1948, konfiškovanie pôdy Nemcom a Maďarom, odobratie pôdy nad 250 ha, resp.
nad 150 ha ornej pôdy, po februári 1948 výkupu podlieha aj lesná pôda nad 50 ha, likvidácia veľkostatkov a veľkých hospodárstiev.
- v 50. rokoch novozakladané JRD,
- v 60. rokoch, druhá etapa násilnej kolektivizácie, zlučovanie malých JRD do väčších celkov,
negatívne vplyvy: likvidácia rozptýlenej zelene a terénnych nerovností,
- v 70. rokoch ďalšia etapa zlučovania družstiev a zvyšovania priemernej výmery
poľnohospodárskej pôdy na 1 poľnohospodársky podnik,
negatívne vplyvy: pokles citlivosti voči prírodným a environmentálnym podmienkam
oblastí, náročné riadenie, málo informácií pri rozhodovaní na najvyšších miestach, zánik
pestovania niektorých tradičných plodín v tradičných oblastiach.
2. Snaha o objemový rast poľnohospodárskej produkcie
- finančné prémie za nepriaznivé podmienky, preto poľnohospodárske plodiny sa pestovali aj na úplne nevhodných miestach ( vznik erózie na svahoch a pod.)
3. Vplyvy poľnohospodárskej výroby na životné prostredie v minulosti
- vodná erózia spolu s veternou eróziou patrila k najťaživejším prejavom degradácie pôdy.
Dôvodom boli rozsiahle polia, nevhodné plodiny a ťažká mechanizácia.
- chemická degradácia pôdy bola spôsobovaná nadmerným používaním priemyselných hnojív a pesticídov, pričom pôsobila spolu s priemyselnými a dopravnými exhalátmi.
Ďalšie negatívne dopady: väčšie i malé plochy rozptýlenej zelene i ostatné refúgiá flóry a fauny z mnohých častí krajiny nenávratne zmizli.
V dôsledku zmien technológií a v dôsledku používania neadekvátnej mechanizácie sa vytratili medze a orientačné body v krajine spolu s miestnymi názvami.
Skrátili sa, resp. úplne zmizli poľné cesty.
V dôsledku toho výrazne poklesla priestupnosť krajiny ako pre biotu tak aj pre človeka.
Zmena hydrologických a pedologických pomerov poľnohospodárskej pôdy bola spôsobená rozsiahlymi drenážami.
Zníženie alebo strata retenčnej kapacity krajiny a samočistiacej schopnosti potokov a riek v dôsledku toho, že väčšina vodných tokov bola vyrovnaná a zregulovaná, niektoré boli dokonca spotrubnené. Mnoho malých vodných plôch a podmáčaných lúk sa nenávratne stratilo.
Veľmi negatívny vplyv na pôdu mali bezstelivové prevádzky u hovädzieho dobytka a u ošípaných. Aplikáciou hnojovice s nízkym obsahom sušiny nenastávalo obohacovanie pôdneho profilu organickými látkami ,ale dochádzalo k Zhoršovaniu fyzikálnych vlastností pôdy , poškodzovaniu pôdneho koloidného aparátu a pod.
4. Príčiny
- úplná likvidácia súkromného vlastníctva pôdy, čo zapríčinilo zmenu vzťahu poľnohospodára
k pôde,
- zaradenie československého poľnohospodárstva do rámca RVHP, čo viedlo k nevhodnému
preberaniu sovietskych technológií,
- politicky podmienená snaha o zaistenie sebestačnosti v produkcii potravín, čo viedlo
k prevahe obilnín v štruktúre poľnohospodárskej výroby a k ich pestovaniu aj v horských
podmienkach,
- uprednostňovanie krátkodobého plánovania pred dlhodobými úvahami.
5. Vplyvy privatizácie a reštitúcií v poľnohospodárstve
- Problémom súkromne hospodáriacich roľníkov zostáva v priemere veľmi malá výmera ich
pôdy. Majitelia pôdy si zakladajú malé hospodárstva vo forme rodinných fariem.
- Z dôvodu klesajúcich výkupných cien poľnohospodárskych produktov , vedúcich k nižšiemu
objemu výroby, došlo k prudkému poklesu ľudí , pracujúcich v poľnohospodárstve.
- Dochádza k poklesu počtu hospodárskych zvierat. Zníženie koncentrácie hospodárskych
zvierat je pozitívnym krokom. Je možné pestovať menej kukurice na siláž, čo znižuje
nebezpečenstvo pôdnej erózie , a pokleslo množstvo hnojovice vyvážanej na pole.
- Zvyšujúce sa ceny poľnohospodárskych chemikálií, ktoré sa odrazili v značnom znížení ich
dávok, a nedostatok financií na „meliorácie“ sa prekvapivo rýchle prejavili v návrate
niektorých živočíšnych druhov na miesta, kde sa už niekoľko desaťročí nevyskytovali.
(motýle, jarabice, rôzne ďalšie druhy vtákov (strnádka lúčna, dudok, ďateľ,...).
- v rámci zmien v poľnohospodárstve po roku 1989 by malo dôjsť k zalesňovaniu
a zatrávňovaniu menej produkčných poľnohospodárskych pôd, v rámci programu
ekologickej stability krajiny.
6. Programy trvalo udržateľného rozvoja vidieka
V intenzívne poľnohospodársky využívanej krajine sú potrebné ekologicko optimalizačné opatrenia spojene so zaberaním pozemkov na vytváranie biokoridorov, lokálnych biocentier, protieróznych opatrení a pod.
V poľnohospodársko – lesnej kultúrnej krajine je potrebné podporovať rozvoj alternatívneho poľnohospodárstva a snažiť sa zachovať alebo obnoviť geofond miestnych kultúrnych rastlín a hospodárskych zvierat. Predovšetkým nastane zvýšenie podielu trvalých trávnych porastov.
Na podhorských a horských územiach je potrebné zachovať primerané poľnohospodárske využitie nielen zo sociálneho , ale aj z ekologického hľadiska. Tradičné , trvalo udržateľné využitie pôdy zvyšuje diversitu krajiny a v minulosti podmienilo vznik niektorých unikátnych biotopov – napríklad kvetnatých karpatských lúk. V poľnohospodárstve tu pôjde najmä o decentralizáciu družstiev a nepoužívanie umelých hnojív a pesticídov.
7. Porovnanie vývojových trendov poľnohospodárstva v Česku a na Slovensku a v západnej Európe.
Poľnohospodárstvo v bývalom Československu a v západnej Európe vykazovalo rad zhodných základných čŕt. Išlo predovšetkým o maximalizáciu poľnohospodárskej výroby, motivovanú snahou o sebestačnosť v produkcii potravín.
Na rozdiel od západnej Európy , kde tieto zmeny nastali v dôsledku pôsobenia síl trhu, v socialistickom poľnohospodárstve sa všetko plánovalo a riadilo direktívne z centra.
P o h r a n i č i e
Poľnohospodárske využívanie pozemkov v pohraničí bolo obmedzené alebo úplne zastavené. Dochádzalo k zalesňovaniu týchto pozemkov. Niektoré z nich boli ponechané ladom a sukcesiou sa menili na les. Rozsiahlé územia pozdĺž hraníc s „nepriateľskými“ štátmi Rakúskom a NSR boli fyzicky uzavreté plotmi z dôvodu „ochrany hraníc“ a na účely vojenských cvičení. Príroda sa tak počas 40 rokov vyvíjala takmer bez ľudských zásahov.
V o j e n s k é v ý c v i k o v é p r i e s t o r y
Vojenské priestory predstavovali neobhospodarované a neobývané ostrovy uprostred veľmi husto a intenzívne obhospodarovanej krajiny. Vyskytoval sa tam dvojnásobný počet rastlinných druhov než v bežne obhospodarovanej krajine a žil tam rad veľmi vzácnych živočíšnych druhov (užovka stromová, tetrovec obyčajný,...).
Vedľa takmer nedotknutých ťažko prístupných lokalít so zachovanými ekosystémami tu však existujú aj plochy , ťažko poškodené činnosťou vojakov. Okrem aplikácie totálnych herbicídov dochádzalo k plánovitej likvidácii drevín. Náletový porast sa strhával buldozérom až na materskú horninu čím sa likvidovali cenné tráve porasty.
Po Sovietskej armáde zostali rozsiahle škody , z ktorých bezprostredne najnebezpečnejšie je znečistenie podzemných vôd rozličnými ropnými produktmi, čistiacimi potrebami a PCB.
O c h r a n a p r í r o d y
V národných parkoch ešte v roku 1990 boli hlavné problémy videné v troch oblastiach:
- v poškodzovaní vodných a lesných spoločenstiev znečisteným ovzduším,
- v poškodzovaní celého prírodného prostredia nadmernou urbanizáciou a vysokou návštevnosťou ,
- v redukovaní zložiek pôvodnej krajinnej štruktúry a intoxikácii prírodných zložiek príliš intenzívnym poľnohospodárstvom v predpolí národných parkov.
3. únor 2008
3 838×
1032 slov
