Steven Spielberg - Duel

Fantasticky reálne zobrazený pocit úzkosti a strachu stlačil tejto študentskej práci Stevena Spielberga autentickosť a takmer neuveriteľnú schopnosť vtiahnuť diváka do deja a spoločne s vodičom prenasledovaného automobilu prežívať jeho boj so silnejším súperom. Neustále sa zjavujú nové skutočnosti, diváka strhujú zvraty deja, ktoré ho nenechajú na pochybách, že tu skutočne ide o život vodiča a príbeh reálne prebieha. Nie je na škodu nedostatok dialógov, naopak, umocňujú spolu s výbornou hudbou nebadanú a pozvoľnú dynamiku deja, ktorá postupne prerastá do skutočného boja o život, boja Dávida a Goliáša – človeka personifikovaného do podoby stroja. Nebojujete proti človeku, bojujete proti stroju a cítite osobnú zaangažovanosť na osude hlavného hrdinu.

Prostredie bez ľudí napomáha vytvoreniu pocitu osamotenosti vo svete, kde nikto v boji nepomôže, keď je človek odkázaný iba na vlastnú šikovnosť a zanechaný v pustatine na milosť súperovi, ktorý počas celého filmu neodhalil svoju totožnosť, čo dodávalo jeho konaniu a najmä dôvodom naň punc tajomnosti a zároveň nezmyselnosti. Pri otázke na dôvody jeho konania sa natíska možnosť urazeného ega či nového druhu zábavy a odreagovania sa.

Minimálne náklady na výrobu, minimálny počet hercov nijako neuberajú na kultúrnej veľkoleposti diela, jednoznačne je možné ohodnotiť to ako kultové dielo svetovej kinematografie či už kvôli námetu, prostrediu, hudbe, morálnej kríze, malorozpočtovosti alebo objektom.

Hrdina je priemerný človek, z ktorého sa pôsobením udalostí a okolia bez možnosti ventilácie v interakcii s inou blízkou osobou stáva psychicky labilný jedinec na pokraji fyzického a psychického zrútenia. Ale na konci zažíva opojný pocit víťazstva ako toreador, keď ľsťou porazil neporaziteľného súpera. Profil psychologických zmien následkom následnosti situácií a ovplyvňovaný okolím je výrazný najmä pri sledovaní zmeny správania od podozrievania a nedôvery k nenávisti a súťaživosti, ktorá končí heroickým víťazstvom zla nad dobrom v duchu klasického amerického happy endu, ale divák má pocit, že si to zloduch zaslúžil a cíti osobnú spokojnosť s vyvrcholením.