Vývoj televize na Slovensku od roku 1969 do roku 1993.

Vypracovanie zadania: c) popíšte vývoj televízie na Slovensku od roku 1969 do roku 1993.

Pre lepšiu prehľadnosť a názornosť vývoja televízie sú najdôležitejšie medzníky a významné udalosti v živote televízneho vysielania na Slovensku zoradené do nasledujúcej tabuľky:
3. 11. 1956 Začiatok televízneho vysielania na Slovensku, vznik Televízneho štúdia Bratislava.
25. 2. 1962 Začiatok vysielania Televízneho štúdia Košice.
29. 1. 1966 Vznik krajovej redakcie v Banskej Bystrici (od roku 1991 Televízne štúdio Banská Bystrica).
február 1970 Prvý farebný televízny prenos z MS v lyžovaní vo Vysokých Tatrách na území bývalého Československa.
máj 1970 Začiatok vysielania 2. programu.
september 1971 1. ročník Medzinárodného televízneho festivalu pre deti a mládež „Cena Dunaja” (Prix Danube).
9. máj 1973 Pravidelné farebné televízne vysielanie na 2. programe.
máj 1975 Pravidelné farebné televízne vysielanie na 1. programe.
1978 Počet televíznych koncesionárov na Slovensku prekročil 1 milión.
6. 6. 1991 Začiatok vysielania 3. programu - “Televízna anténa 3” (TA 3).Prerušené bolo 30. 9. 1992.
1. 7. 1991 Zákon o Slovenskej televízii.
1. 1. 1993 Vznik samostatnej Slovenskej republiky. Slovenská televízia začala vysielať na dvoch programových okruhoch pre celé územie Slovenska.
júl 1993 Zákon o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, ktorým sa vytvárajú zákonné predpoklady pre duálny systém vysielania.Slovenská televízia je prevádzkovateľom dvoch programových okruhov STV1 a STV2.
Nakoľko STV bola do roku 1993 súčasťou bývalej Československej televízie so sídlom v Prahe, je nutné poukázať aj na historické fakty, ktoré sa priamo neodohrávali na Slovensku, ale kontinuálne nadväzujú a súvisia s nasledujúcimi udalosťami, pričom časovo je vývoj mierne pozadu voči trendom vo svete ale má predstih pred ostatnými štátmi východnej Európy. ČST začala vysielať z Prahy dňa 1. 5. 1953 a pravidelne od 25. 2. 1954. Prvý priamy prenos nasledoval o necelý rok neskôr (išlo o prenos hokejového zápasu zo Zimného štadiónu v Prahe). Prvé štúdio mimo Prahy bolo otvorené v Ostrave 31. 12. 1955 a až potom v Bratislave, čo dokazuje, že televízne vysielanie na Slovensku bolo sekundárne oproti vysielaniu v Čechách. Kým v Čechách bol počet 1 milióna divákov prekročený už v roku 1961 a v roku 1965 už 2 milióny, na Slovensku sa tak stalo až v roku 1978 (v Čechách v tej dobe už boli takmer 4 milióny divákov).

V počiatočnej dobe rozvoja televízie sa museli pracovníci boriť so základnými technickými problémami prameniacimi z nekvalitnej techniky československej výroby, nedostatku skúseností a taktiež s problémami ideologickými, nakoľko preferovaná vedúca úloha Komunistickej strany v živote každého občana sa odrazila aj na obsahu vysielania. Od pracovníkov sa vyžadovalo uprednostňovanie politických obsahov o úspechoch socializmu, o ideálnom socialistickom občanovi a podobne ideologicky zamerané obsahy. Okolo roku 1968 nastalo určité kultúrne i umelecké uvoľnenie v podobe možnosti nakrúcať adaptácie diel západných autorov, ktoré však bolo čoskoro zabrzdené no televízia aj tak mala zásluhu o šírenie myšlienok Pražskej jari. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy sa situácia zdramatizovala, televízne štúdiá boli obsadené a vysielanie bolo prerušené. Po tejto anexii nášho územia sa politický tlak pritvrdil a ideologické podmienky zhoršili. Opäť nastala tvrdá cenzúra, do vysielania boli pripustené iba inscenácie, v ktorých sa skutočnosť a hlavní hrdinovia zobrazovali v bezproblémových situáciách a diela mali budovateľský charakter v duchu socialistického realizmu, prevládla uniformita a prílišné prispôsobenie sa politickému prostrediu. Niektoré dokumenty a programy, ktoré boli vysielané v určitom kontexte nadobudli iný, revolučný charakter a dosah na ľud. Televízia bola po príchode vojsk Varšavskej zmluvy odsúdená ako prozápadná a antikomunistická, čo malo dopad na prepúšťanie pracovníkov a zmena dosť voľného tematického spektra na viac obmedzené. Aj diela zahraničných autorov bola viac odsudzovaná, ideológovia viac preferovali divácky neúspešné a nezaujímavé inscenácie historických udalostí politického významu.
Už od začiatku vysielania bolo dôležité zisťovať objemy sledovanosti jednotlivých relácií a vysielacích časov, aby podľa výsledkov mohla televízia korigovať svoje aktivity a usmerňovať tvorbu programovej skladby. Slovenská televízia sa takýmto zisťovaním začala zaoberať od roku 1973 formou denného kontinuálneho výskumu, v ktorom sa zisťovali štatistické veličiny ako priemerná sledovanosť relácie, 24 hodinový podiel na trhu, koeficient spokojnosti alebo sledovanosť v Prime Time časovom pásme. Od roku 1994 sa zisťujú aj objemy sledovanosti iných staníc dostupných na Slovensku.
Počas zamatovej či nežnej revolúcie sa potvrdila úloha televízie ako nosného informačného média. Od 22. 11. 1989 prinášala ČST priame prenosy z Václavského náměstí v Prahe a rôzne diskusné bloky s práve rodiacim sa hnutím za demokraciu. Na základe tejto skutočnosti stratilo vedenie ČST veľmi rýchlo kontrolu nad vysielaním a tak sa mohli dostávať na televízne obrazovky necenzurované zábery a komentáre, ktoré úspešne dopomohli k pádu totalitného režimu, pretože informovali verejnosť objektívne a rýchlo a nastala premena televízie z vládnej na verejnoprávnu, avšak ešte bez potrebného právneho zázemia.
Odo dňa 4. 9. 1990 došlo k zmene označovania okruhov televízneho vysielania a taktiež k zmene koncepcie televízie, nakoľko ako federálny kanál zostal 1. program, tentoraz však pod názvom F 1. Doterajší 2. program sa rozdelil na dva samostatné vysielacie okruhy a to ČTV pre Čechy a S 1 pre Slovensko. Dovtedy sa podieľali slovenské televízne štúdiá na celoštátnom vysielaní iba tretinou, zvyšné dve tretiny objemu vysielania zabezpečovala česká časť ČST. Preto po rozdelení vysielacích okruhov nastal problém, ako doplniť tak veľkú medzeru v objeme vysielania, ktorý predtým zabezpečovala česká sekcia ČST. Tento problém pretrváva dodnes. Slovenskí diváci boli ochudobnení aj o vysielanie v ich rodnom jazyku, nakoľko úplná väčšina vysielaných relácií bola v českej jazykovej mutácii s výnimkou vysielania pre deti predškolského veku.
Pretože po odchode spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy zostal nevyužitý 3. kanál, na ktorom sa pre nich vysielali preberané vysielanie sovietskej televízie, dňa 14. 5. 1990 sa na území Čiech začal vysielať program OK 3 a na Slovensku od 6. 6. 1991 program TA 3. Tieto programy boli vysielané moderným a komerčnejším štýlom, mali aj značný divácky úspech. Na Slovensku sa o vysielanie TA 3 starala skupina profesionálnych pracovníkov ČST pod prezývkou M 5 alebo Medium 5, ktorí boli schopní v malom personálnom aj finančnom objeme vyprodukovať divácky zaujímavý vysielací obsah. Keďže sa však ich aktivita nestretla s pochopením a finančnou podporou, museli kvôli nenájdeniu strategického zahraničného partnera v roku 1992 svoje vysielanie prerušiť a v roku 1994 vrátiť licenciu na vysielanie (na tejto frekvencii začala neskôr vysielať TV Markíza).
Ešte počas trvania federácie Slovenská národná rada vydala zákon, ktorým k 1. 7. 1991 zriadila Slovenskú televíziu, kým na českej strane sa tak stalo až k 1. 1. 1992 zákonom Českej národnej rady o vzniku Českej televízie. Československá televízia ešte stále zabezpečovala spravodajstvo na programe F 1, no zvyšný objem vysielania už zabezpečovali obe republikové televízie. Každá republiková televízia si taktiež prevzala pod svoju správu druhé okruhy televízie, STV 2 a ČT 2. Dňa 30. 10. 1991 bol schválený zákon Federálneho zhromaždenia ČSFR č. 468/1991 o rozhlasovom a televíznom vysielaní, ktorý bol prelomový svojou demokratickou koncepciou zahrňujúcou dve kategórie vysielania: zo zákona – označované ako verejnoprávne a držiteľov licencie – súkromné televízie.
Československá televízia zanikla k 31. 12. 1992, rovnako ako zanikla aj federácia Českej a Slovenskej republiky. V tejto dobe nebol na území ani jedného štátu žiadny prevádzkovateľ súkromného vysielania a tak celá záťaž informovania verejnosti ležala na pleciach Slovenskej televízie. Vývoj STV ešte stále nie je ukončený, najmä čo sa týka vysielacích okruhov a otázky financovania. Pri zrode STV nastali problémy aj s programovou koncepciou a štruktúrou vysielania, organizačnou štruktúrou. Vysielalo sa s technikou, ktorá právne prešla na STV z bývalej ČST a základ personálu tvoril pôvodný kolektív pracovníkov. Na rozdiel od ČT sa však nezrušili rôzne neprodukčné redakcie, nezvýšil sa počet samostatných tvorivých skupín a neznížil počet nadbytočnej dramaturgie, čo zapríčiňuje problémy dodnes.