Anjel skazy (Anděl zkázy)

(kultové audiovizuálne dielo)
režisér: Luis Buňuel
Anjel skazy je sonda do psychiky úplne normálnych ľudí, ktorí sa riadení vyššou silou stávajú vôľovo slabí. Tento film priniesol úplne nových pohľad na strach pred konaním, strach pred rozhodnosťou a činom. Ide tiež aj o nové filmové stvárnenie skupinky ľudí, ktorá tomuto strachu podľahla a u ktorých sa prejavil tento existenčný strach vo veľmi zvláštnej situácii. Hrdinovia totiž nie sú postavení pred dôležité, ohrozujúce či existenčne náročné rozhodovanie, ale majú si vybrať alternatívu v zdanlivo úplne banálnej situácii, ktorá však v blízkej budúcnosti bude mať hrozné dôsledky. Zvláštne pôsobí aj monochromatickosť diela, pretože lepšie zameriava pozornosť na konanie postáv, divák nie je rozptýlený krásami farby. Ďalšou zvláštnosťou je opakovanie niektorých replík a konania postáv, čo môžeme považovať za prvky absurdného divadla prejavujúceho sa aj v bezvýchodiskovosti z danej situácie a konania postáv, ktoré sa časom zmieria s osudom a už proti nemu nebojujú, čo môžeme považovať za prejav fatalizmu. Svoje utrpenie postavy prežívajú ako katarziu, mravnú očistu, ktorá im pomôže stať sa lepšími ľuďmi a nakoniec im zachraňuje život.
Dvojnásobný príchod baranov symbolizuje biblický námet - príchod vykupiteľa a spasiteľa v pravej chvíli, keď sa situácia vyhrocuje a hrozí katastrofa v duchu apokalypsy. Obraznosť tohoto príchodu spočíva aj v takmer zázračnom obrátení sa a prebudení sa jednej z postáv, ktorá sa náhle postaví prichádzajúcemu osudu, no nestáva sa pozitívnym hrdinom, ale iba jedným z prostriedkov kolektívnej záchrany, kolektívneho precitnutia. Zrazu sa zjavuje dôležitosť prekonania osudových síl, ktoré bránia človeku vo vykonaní jeho diela. Pohľad na svet je vlastne skrytou iróniou, keď sa príslušníci najvyšších spoločenských vrstiev znížia a pokoria pred svojím osudom. Ich konanie nie je estetickým príkladom hodným nasledovania ale skôr škandálny až zvrhlý obraz poníženia.
Ďalší znak, ktorý nás presvedčí o kultovosti diela je odzrkadľovanie krízových nálad vtedajšej spoločnosti otrasenej vojnou a snahou vyjadriť pocity a konanie extrémnym spôsobom, pričom aj v nás vyvoláva nálady o možnosti či nemožnosti výskytu takejto udalosti.
Posolstvo diela môže spočívať v rovnosti všetkých ľudí, čo sa dá odvodiť z poníženia spoločensky vysokým vrstiev, v chybnej namyslenosti ľudstva, kedy ho boh pokorí, aby trpelo, no neskôr mu ako odmenu za utrpenie daruje život, nedá mu zahynúť, čo by v zásade malo osloviť nás nielen ako jednotlivcov, ale evokovať otázku o smerovaní ľudstva u všetkých