Prípustný čas transplantácie životne dôležitých orgánov z morálno-medicínskeho hľadiska

Transplantácie orgánov sa vo svojich etických, sociálnych
a ekonomických dôsledkov dotýkajú celej spoločnosti a môžu zmeniť tvár dosiaľ tradične ponímaného ľudského života. Náhrada životne dôležitých poškodených orgánov orgánom zdravým otvorila kapitolu a perspektívy modernej medicíny a etiky. Zavedenie transplantácií orgánov do klinickej praxe priniesli celý rad problémov technického, imunologického, právneho aj morálneho charakteru. Vo všetkých civilizovaných štátoch vytvárajú právne normy pre postupy v transplantológii. Morálna stránka problematiky odberov
a transplantácií orgánov sa výrazne líši podľa toho, či ide o prenos orgánu
od živého darcu alebo od mŕtveho. V niektorých prípadoch prichádza ako darca do úvahy len mŕtvy človek (transplantácia srdca, pečene, a pod.). Predmet časovej možnosti odobratia životne dôležitého orgánu od darcu sa stal predmetom môjho záujmu v tejto práci. Kedy vlastne nastane vhodný čas na odobratie orgánu, aby sme nijako eticky nepoškodili životnú dôstojnosť darcu, a teda aj právo na dôstojnú smrť, a zároveň, aby transplantovaný orgán bol života funkčný v novom tele prijímateľa? Transplantácia tkanív a orgánov
z tiel mŕtvych prináša uvedené problémy. Máme tu pred sebou dva subjekty: darcu a príjemcu orgánu. Aj tu hrajú veľké role verejná mienka, náboženstvo, zákonodarstvo a pod. Darovať orgán neznamená morálnu povinnosť človeka. Rešpektovanie života príjemcu núti lekára urýchliť odňatie orgánu, avšak právo darcu na život si vyžaduje odložiť túto činnosť. Badáme tu teda dve úsilia – na jednej strana úcta k jednému životu a k jeho záchrane a na druhej strane morálna stránka odobratia životne dôležitého orgánu od darcu, ktorého nesmieme nijako na živote poškodiť či mu ublížiť alebo obmedziť jeho právo na život.
Aký okamih je teda kritériom smrti človeka, keď môžeme začať s transplantáciou životne dôležitého orgánu od mŕtveho darcu?
Po stáročia sa za kritérium smrti človeka považovalo trvalé zastavenie srdcovej činnosti a dýchania (keď srdce a pľúca nevykonávali svoju životnú funkciu viac ako pol hodiny ). Za posledných 30 rokov došlo však v medicíne ku konsenzu v tom, že moment smrti človeka sa pokladá smrť mozgu. Určenie momentu smrti vyžaduje technické predpoklady, ktoré sa môžu naplniť medicínskymi postupmi.

V súčasnosti intenzívna terapia dovoľuje udržať krvný obeh a dýchanie aj po zániku všetkých mozgových funkcií. Pokiaľ je tento zánik trvalý, úplné a nenávratné vyhasnutie mozgových funkcií, označuje sa ako mozgová smrť
a všeobecne sa stotožňuje so smrťou jedinca na zemi. Pritom však respirácia a systémová cirkulácia môže byť obehovo udržiavaná prostriedkami modernej resuscitácie. Rozhodnutie o mozgovej smrti spadá do medicínskej oblasti
a medicínsko-právne kritériá sú potrebné pre diagnostiku tejto smrti a pre odber orgánov z tiel mŕtvych. Teda keď je spoľahlivo a pravdivo diagnostikovaná mozgová smrť jedinca, môžeme pristúpiť k výberu a k prenosu orgánu do nového organizmu. Tieto kritériá majú vylúčiť prístupy protiviace sa kresťanskej morálke pri získavaní orgánov z darcov.

Primárnym poslaním lekára je záchrana života pacienta - možného darcu. Ak to nie je možné, rozhodnutie o mozgovej smrti je vecou viacerých lekárov, bez účasti člena transplantačného tímu a ošetrujúceho lekára možného príjemcu. Lekári, ktorí diagnostikujú mozgovú smrť, nesmú byť zainteresovaní na priebehu transplantácie.

Základné kritériá mozgovej smrti možno rozdeliť do troch skupín:
1. Klinické kritériá
2. Elekrofyziologické kritériá
3. Dôkaz zastavenia mozgovej cirkulácie
Dôkaz zastavenia mozgovej cirkulácie angiografickýnm vyšetrením všetkých štyroch artérií možno pokladať za bezpečná dôkaz mozgovej smrti.
Ďalší okruh etických a právnych problémov odberov orgánov od kadaveróznych darcov je súhlas s odberom orgánov. Túto otázku rôzne riešia legislatívne úpravy v jednotlivých štátoch. Vo väčšine európskych štátov včítane Slovenskej republiky sa nevyžaduje právna úprava súhlas príbuzných darcu s odberom orgánov. Ak však jedinec počas svojho života písomne alebo iným preukázateľným spôsobom nesúhlasil s odberom vlastných orgánov, toto sa rešpektuje. Mŕtvi vhodní na odber orgánov sú vo väčšine prípadov po mozgových poraneniach a po náhlych cievnych mozgových príhodách. Títo sú hospitalizovaní na neurochirurgickom odd., traumatologickom odd., neurologickom odd. alebo na ARO.

V súčasnosti intenzívna terapia a umelá ventilácia pacienta umožňujú udržať krvný obeh darcu aj po zániku mozgových funkcií, čo je základným predpokladom pre odber funkčných orgánov pre transplantačné účely.

Morálne problémy môžu vznikať pri výbere kandidáta pre transplantáciu orgánu. Pacienti v terminálnom štádiu ochorenia srdca, pečene, obličiek a pod. sú evidovaní ako čakatelia na transplantáciu.
V prípade, že sú k dispozícii orgány od kadaverózneho darcu, individuálne sa pre každý orgán zo zoznamu čakateľov vyberajú najvhodnejší príjemcovia objektívne a na základe výsledkov imunologického vyšetrenia darcu
a možného príjemcu, pričom sa berie do úvahy aj aktuálny zdravotný stav príjemcu orgánu.
Teda pojem a morálne zhodnotenie transplantácie je v každom prípade podnetné i pre morálny výskum v teológii, pretože novosť a rýchly rast transplantačných techník prináša veľký pokrok v medicíne, ale aj pri záchrane základnej morálnej hodnoty – ľudského života, ktorý je nesporne jeden z najväčších darov od Stvoriteľa.

Použitá literatúra
BARTKO D., DROBNÝ M.: Neurológia, Bratislava 1990
BOŠMANSKÝ K.: Človek vo svetle pastorálnej medicíny a medicínskej etiky, Špišské Podhradie 1996

KLEPANEC R. J., ŠTEFKO A.: Transplantácie v budúcom tisícročí, etické aspekty,
in Studia Aloisiana, 1998
ŚLIPKO T.: Hranice života, Bratislava 1998
SCHOCKENHOF E.: Ethik des Lebens, Maiz 1993

Poznámka autora!
Túto prácu môžete ľubovoľne citovať vo svojej práci, prednáške, referáte, na hodine... Takisto ju môžete použiť písomne. Pri citácii uveďte, prosím, zdroj, t. j.
CABAN P.: názov práce, Banská Bystrica 2000, strana... a pošlite mi o tom správu cez e-mail: peter.caban@centrum.sk
Vaše pripomienky, rady, návrhy očakávam na adrese:
Peter Caban, Tulská 41, 974 04 Banská Bystrica