Masmédiá a manipulácia s vedomím

1. Vývoj televízie ako média

Film ako masovokomunikačný prostriedok avizoval televíziu. Prvé
verejné kinematografické predstavenie usporiadali v roku 1895 v Paríži
bratia Lumierovci. Recipient nemôhol vnímať informáciu individuálne,
ako printové médiá, ale iba na určitom mieste, napríklad v premietacej
sále v určitom čase. Film nepozná súčastné synchrónne vysielanie takže
nedokáže zaručiť aktuálnosť.
V prvej polovici 20.storočia začali prebiehať prvé pokusy s prenosom pohyblivého obrazu na diaľku. V Nemecku a vo Francúzku sa pre verejnosť vysielalo už od roku 1935 no za počiatok televízneho vysielania sa pokladá až dátum 2.11.1936, kedy britská rozhlasová spoločnosť BBC použila štandard elektronickej televízie a taktiež preto že vysielanie bolo určenié nie len pre kolektívne sledovanie, ale i pre jednotlivca teda individuálneho príjemcu.
Televízia si na rozdiel od rozhlasu žiadala okrem sluchu ďalší zmyslový kanál recipienta - zrak. Mala možnosť ponúknuť priami prenos, ktorý síce mohol ponúknuť aj rozhlas ale len v zvukovej forme, zatiaľ čo v televízií ho človek mohol aj vidieť na vlastné oči a tým vlastne nadobudol na dôveryhodnosti. Z počiatku televízia vysielala prostredníctvom pozemných vysielačov, dnes sú televízne programy distribuované prostredníctvom satelitov a káblových sieti.
V súčastnosti televízna družica Molnija a Telstar umožňujú vysielať už prakticky odkiaľkolvek a kamkoľvek.

2. Vpliv médií

Existujú tri základné teórie na vplyv médií. Tá prvá je už opustená a tvrdí, že médiá nemajú žiaden vplyv na človeka. Druhá odvíjajúca sa od práce Jesepha Klappera zo 60. rokov, ich vplyv pripúšťa, ale iba v podobe posilovania, nie vytvárania tendencií. A nakoniec tá tretia, rozpracovaná hlavne v 70. a 80. rokoch založená na úvahách mnohých ľudí je presvedčená, že médiá majú obrovský vplyv. Hovorí sa v nej o „priemysle vedomia“, o „elitách bez zodpovednosti“, o „civilizácii obrazov“. Ich zástancovia sú presvedčený, že médiá deformujú skutočnosť a konštruujú takzvanú mediálnu realitu, ktorá má spätný vplyv na utváraní reality skutočnej.
A ako vlastne funguje mediálna manipulácia? Jednoducho. Človek celý svoj život príjma nové podnety a informácie, a keďže vätšinu príjma vizuálne, je televízia ideálnym zdrojom. No človek nielen informácie zbiera, ale aj hodnotí, vyberá pre neho dôležité fakty, čím si tvorí svoj osobitý názor. Tak sa tvorí ľudská špecifickosť, výnimočnosť každého z nás. Nie každý vidí tú istú vec rovnako a ak áno určite si nevytvorí te istý názor, takže každý jedinec má svoj vlastný názor, niekedy úplne opačný ako niekto kto videl to isté. Televízia však ponúka nielen fakty, ale aj názory, bez zbytočného myslenia. Informácie ktoré kyždý z nás príjma sú už vyhodnotené, správne, zabalené iba skonzumovať. Na čo myslieť, vytváryť si vlastný, mylný názor, keď televízia nám ponúka správne vysvetlenie. Postupne divák prepadá servilite, podlieha kvantu informácií a obmedzuje sa len na príjmanie. Stáva sa s neho radový konzument, jeho osobnosť sa mení na prvok televíznej kultúry. Názorovo nevytŕča, je to disciplinovaný pešiak kapitalistickej spoločnosti.

3. Účinky spravodajstva

Nechajme teraz bokom celkový vplyv médií a pozrime sa iba na účinky spravodajstva. Bolo by klamstvom tvrdiť, že mediálna realita tu vzniká ako úmyselná manipulácia. Ide skôr o obyčajnú kozmetickú úpravu skutočností, ako je vytváranie „udalostí“, výber tém, „o ktorých sa hovorí“, obraz denných problémov, zdôraznenie negativizmu (násilia, katastrofy) a elitárstvo (etnocentrizmus). Dôvodov je veľa:
Predovšetkým je treba naplniť určitú dennú „dávku“, toľko a toľko strán, toľko a toľko minút vysielania. Mať stále nejakú tému dňa na prvej strane, prichádzať so stále novými odhaleniami a domnienkami.
Je treba kalkulovať s ekonomickými hľadiskami. Informácie sa predávajú. Je nutné mať ich ešte rýchlejšie, ako konkurencia, aj keď nie sú dosť hlboké a podrobné. Je nutné prinášať tak pestrý a zaujímavý obraz sveta, aby to diváka uspokojilo, aj keď to znamená vysielať reportáž o násilnej vražde a nato otvorenie vianočných trhov.
Je treba poskytovať tie informácie, ktoré recipient očakáva, ako tie, ktoré sú k dispozícii. V praxi to znamená, že pri výbere správ z agentúrneho servisu bude daná prednosť správe o atentáte pred správou o novom spôsobe zavlažovania, aj keď prvá správa má iba obmedzený niekoľkohodinový dopad, zatiaľ čo tá druhá môže ovplyvniť budúce desaťročie.
Iným prejavom naplňovania očakávaní je elitárstvo: vždy je dávaná prednosť elitným štátom (tým, ktoré majú väčšiu váhu v medzinárodnom rozhodovaní, poprípade lepšie obchodné styky s našim štátom) a elitným menám (osobám, ktoré sú mediálne známe) pred štátmi a jedincami neelitnými a teda nemediálnymi.
Všetky tieto informácie musia byť čo najstručnejšie, jasné a musia byť čo najskôr spracovateľné, ako napríklad informácie o katastrofách, násilí, terorizme, a všeobecne o negatívnych javoch.
Najklasickejším príkladom „konzumného spravodajstva“,
zohľadňujúceho záujmy elitných skupín je spravodajstvo vojenské. V ňom sa najviac krížia predsavzatia vojenských spravodajcov objektívne informovať s možnosťami, ktoré dávajú vládni a vojenskí informační gatekeepers, a s požiadavkami vedenia redakcie na atraktívne materiály.

4. Záver

Nesmieme ako recipienti najmasovejšieho média skĺznuť do hlúpeho príjmania informácií. Sme ľudia a naše mozgy dokážu oveľa viac ako si myslíme. Nikto iný na zemi nedokáže myslieť imaginatívne, tak prečo sa tak choro opierame o televíziu. Uvedomme si že správa nie je realitou, len jej spracovaním.