Impresionizmus

Od 15. 4. do 15. 5. 1874 skupina mladých nezávislých umelcov tvoriacich "Société anonyme" vystavovali v ateliéri Nadara na bulvári des Capucines č. 35. Toto vyvolalo pohoršenie a novinár Leroy posmešne označil vystavujúcich za "impresionistov" podľa Mouretovho plátna Impresia, vychádzajúce slnko.
Aby tlmočili dynamizmus a radosť, spontánne objavili budúce technické princípy impresionizmu (delenie základného tónu, oslepujúce farby...).
Nové videnie vyplývalo z pozorovania v prírode, z pozorovania slnečných odbleskov na brehoch Seiny. Škála farebných odtieňov sa sústavne vyjasňuje, ba aj tiene sú farebnejšie. Rovnaké videnie podnecuje jednotnú techniku, vystupňovanie a chvenie svetla, zvoleného za hlavný princíp, z čoho vyplýva zanechanie kontúry, modelácie, šerosvitu, pripresných detailov, používanie priameho tvaru...bol to vraj dojem nedokončeného.
George Riviére vydáva pri príležitosti tretej výstavy noviny l`Impressioniste.
Po deviatich rokoch opovrhovania, práve keď impresionistov začínajú uznávať, prestáva jestvovať ako spontánny ideál. Každý z jeho zakladateľov dosiahol zrelosť a poberá sa ďalej svojou cestou verný kultu, ktorí ich zblížil: kultu prírody a slobody.

Impresionizmus je teda výlučná zhoda vkusu, živá skúsenosť, chvíľa zbratania mladých ľudí - umelcov, ktorí nedbajú na idey, no sú bohatí na pocity, ktorí objavujú svet a zisťujú, že je dosť priestranný, aby z neho mohol každý čerpať. Usilovali sa jednoducho byť sami sebou a nikým iným.

Pod prevládajúcim Conbertovým vplyvom začali impresionisti maľovať viac-menej v realistickej tradícii a kládli na ňu dôraz až do jej úpadku - až do irealizmu terajšieho maliarstva.

Prvým a najprovokatívnejším bol Mouretov "Impresia, východ slnka" ....niektoré reakcie tej doby:
Ř "Dobrotivý Bože. Čo je toto? Tieto veci že sú brázdy?
Ř Vypadá to skôr ako čiary po palete namaľované na špinavé plátno. Nemá to hlavu ani pätu. Koniec, ani začiatok, predok, ani zadok.
Ř AHA...je to teraz už dostatočne objavné? Tu je imprez, alebo neviem ani, čo to slovo znamená. (Tvár sa mu zoškaredila, zdalo sa, že o chvíľu vypukne katastrofa.
Ř ....tapeta v embryonálnom stave pôsobí dokončenejšie, ako táto prímorská krajina

Impresionisti:

Edgar DEGAS (1834 - 1917)
Najlepší kresliar svojej generácie. Edgar Degas zanechal v 18. rokoch svoje štúdium práva, aby sa mohol naplno venovať svojej umeleckej kariére. Mal rešpekt k tradíciám a starým majstrom. Pre svoje diela však hľadal inšpiráciu vo výjavoch vtedajšieho parížskeho života. Preslávil sa pôvabnými obrazmi parížskej opery, zachytených počas skúšky, alebo na javisku.
Plachý, nemotorný čudák vstúpil do povedomia svojho okolia, svojím povzneseným správaním a ostrovtiposťou. Mal len pár blízkych priateľov, pred ľúbostnými vzťahmi dával prednosť umeniu. Na sklonku života sa uchyľoval pred denným svetlom, spaľujúci jeho chorý zrak do samoty a šera svojho ateliéru na Mont Martri, kde sa vášnivo venoval tvorbe. Zomrel ako osamelý muž vo veku 83r.
Edouard MANET (1832 - 1883)
Patril k najoriginálnejším a najvplyvnejších maliarov 19. stor. Jeho nedokončené výjavy zo súčasného života a jeho úchvatný temperamentný rukopis znamenal pre fr. Maliarstvo oživujúci podnet a pre impresionistov zdroj inšpirácie. Sám sa nepovažoval za priekopníka, ak skôr za umeleckého nasledovníka starých majstrov. Názor jeho súčasníkov bol však úplne iný.
Zásadné nepochopenie umelca hlboko zasiahlo napriek tomu, že bol z bohatej rodiny a umenie nebolo pre neho zdrojom obživy. Manet túžil po uznaní a verejnom ocenení, ktorú mu osud odopieral až do jeho stareckých rokov, kedy jeho sily podlomila zákerná choroba.

Claude MONET (1840 - 1926)
Bol najviac oddaný myšlienke impresionizmu. Rástol na normandskom pobreží. Tento kraj ho aj inšpiroval na špecializovanie sa krajinomaľby. Bol posadnutý túžbou postihnúť krásy prírody a maľoval za každého počasia. Po príchode do Paríža pracoval s ostatnými impresionistami - Renoir, Manet, Pissarro.
Monetovo dielo je všeobecne uznávané a obdivované. Umelec však počas života znášal nepochopenie a znevažovanie. Vzdialený od svojej zámožnej rodiny trpel núdzou až do svojej 40-tky, keď sa jeho obrazy začali predávať. Na sklonku života bol bohatým a uctievaným umelcom, úspechu však nepodľahol. Ako 80 r. sa napriek ochabujúcemu zraku neúnavne venoval svojej práci.

Pierre Auguste RENOIRE (1841 - 1919)
Je autorom najpôsobivejších impresionistických malieb. Vyučil sa za maliara porcelánu. V 19. rokoch sa vydal na cestu od remesla k umeniu.
V dielach zobrazoval hru výrazných farieb a svetla, tancujúce nahé ženy so svojimi milencami. Jeho dielo napriek tvrdému osudu vždy obšťastňuje a je plné optimizmu. Prináša obraz vysnívaného bezstarostného sveta.
Po 15 rokoch boja, keď boli impresionistické plátna častované výsmechmi, si Renoir urobil meno ako maliar portrétov. Ako 40 r. sa oženil.
Neskôr ho poznačil reumatizmus, preto sa presťahoval na riviéru. Strávil tu posledné roky života.