Mexico

Úradný názov spojené štáty mexické. Rozloha je 1 927 547 km štvorcových.

Mexiko má 86,2 ml. obyvateľov. Oficiálne sa delí na 31 štátov a federálny dištrikt hlavného mesta. Najväčší štát Strednej Ameriky, leží na zužujúcom sa pruhu pevniny medzi Tichým a Atlantickým oceánom. Na severe hraničí s USA na juhovýchode s Guatemalou a Beliže. Od Kuby ho oddeľuje široký Yucatánsky prieliv. Východné pobrežie sa dotýka rozľahlého Mexického zálivu, na západe je hlbokým Kalifornským zálivom oddelený od pevniny dlhý a úzka Kalifornský polostrov. K Mexiku patrí taktiež niekoľko ostrovov. Najväčší je Triburón (963 km štvorcových), ktorý leží v Kalifornskom zálive, neďaleko polostrova Yucatán leží ostrov Cozumel (420 km štvorcových), v Tichom oceáne sa rozkladajú ostrovy Revilla Gigedo (205 km štvorcových). Povrch Mexika je hornatý: územím štátu prechádzajú pásma Kordiler, na západe Západná Sierra Madre a na východe Východná Sierra Madre, ktorá dosahuje výšku nad 3000 m. Medzi nimi je uzatvorená suchá Mexická plošina. Na juhu Mexika sa obe suché pásma približujú a dosahujú najvyššie výšky sopkami Citlaltepétl (5 700 m.) a Popocatépetl (5 452m.). Ešte v južnejšie v Tehuantepeckej šiji, ktorá je iba 250 km široká klesajú vrchy až na výšku 200 m. Náhorné plošiny Mexika tvoria bezotokové panvy, na ostatnom území je málo väčších riek. Veľká je iba hraničná rieka Bravo del Norte ( v USA zvaná Rio Grande), ktorá tvorí hranicu s USA a ústí do Mexického zálivu. Najväčším jazerom vo vrchoch ležiace je Chapala ( 1 057 km štvorcových). Pri pobreží je veľa lagún. Podnebie je vzhľadom na členitosť povrchu rozdielne, ale jeho celkový ráz ja tropický. V pobrežných nížinách a na polostrove Yucatán rastú tropické rastliny. V polohách medzi 600-1800m, v najhustejšie obývanom subtropickom pásme, sa pestujú obilniny a priemyselné plodiny (tabak, sisal a pod.). Vo vyšších horských polohách sa vďaka suchému podnebiu vytvorili stepi a porasty kaktusov a agávy. Poľnohospodárska výroba využíva z celkovej rozlohy 12% ornej pôdy, lúk a pasienkov je 40%, lesy pokrývajú 41%. Najrozšírenejšími plodinami sú kukurica a fazuľa, ďalej sa pestuje pšenica, ryža, proso, zemiaky a bataty. Na pobrežných plantážach rastie cukrová trstina, kakaovník, kávovník, bavlník, vanilka, sezam, tropické ovocie a tabak. Lesy poskytujú drevo a ťaží sa v nich aj živica na výrobu žuvačiek, a to najviac na svete. V horských a stepných oblastiach prevláda chov hovädzieho dobytka, ale chovajú tu aj ošípané, kozy, ovce, kone, somáre, mulice a rozšírený je i chov priadky morušovej. Pobrežný lov rýb má iba miestna význam. Mexiko vyváža bavlnu a iné textilné vlákna, cukor, kávu, zeleninu, ovocie, rudy, ropu a ropné produkty. Ťaží sa tu ropa, zemný plyn, olovo, zinok, zlato, meď, železná ruda, mangán, cín, síra, antimón, ortuť, bizmut, volfrám, fluorit, uhlie, soľ, kaolín. Okrem metalurgického priemyslu ja to aj priemysel strojársky, textilný, potravinársky, chemický a stavebných hmôt. Popri priemysle existuje tradičná domácka výroba- pletenie rohoží, slamených klobúkov, tkanie kobercov a výroba keramiky. Je tu pomerne hustá železničná sieť. Cez Mexiko prechádza panamerická diaľnica. Mexiko má vlastné obchodné loďstvo, ktoré obstaráva nákladnú a osobnú dopravu do iných amerických štátov. Najväčšími prístavmi v Mexickom zálive sú Tampico a Veracruz, pri tichomorskom pobreží Mazatlán a Acapulco. Obyvateľstvo tvoria jednak pôvodní Indiáni(30%), jednak potomkovia belošských prisťahovalcov a napokon miešanci pôvodných obyvateľov a belochov. Z indiánskeho obyvateľstva najviac je Aztékov (asi milión), Otomiov (500 000), Mayov (400 000), Zapotékov (300 000). Hlavé mesto Mexiko leží v nadmorskej výške 2265m. Je to skutočné stredisko kultúrneho, obchodného a politického života štátu. Na jeho mieste stálo kedy si hlavné mesto aztéckej ríše- Tenochtitlán. Druhým najväčším mestom je Guadalajara, stredisko priemyslu, vedy a umenia. Na severovýchode leží Monterey, juhovýchodne od hlavného mesta je historické mesto Puebla.